Už dnes viem, že budem voliť Fica. Nie je to žiadny vtip ani provokácia, ani signál vyslaný k Sulíkovi, aby sa polepšil. Tento nemecký televízny komik ani jeho nápady na lepšie to, či ono, ma už dávno vôbec nezaujímajú. A nič na tom nezmení ani Štefanove jemné hryzkanie na straníckych snemoch SAS, ktoré sa snaží vyzerať uvážlivo. Budem voliť Fica. Neuvažujem, ako sa hovorí, nad touto možnosťou, nezvažujem to ako možnú alternatívu, mám v tom úplne jasno. Beriem to ako samozrejmú a eticky správnu voľbu. Nezmietam sa v morálnych dilemách, nevymieňam niečo za niečo, ako si myslí Štefan Hríb. Moja voľba SMERu prípadne Mostu mi pripadá samozrejmá a racionálna. Pre mňa je jedinou záhadou na riešenie otázka táto: Ako je vôbec možné, že to niekomu ako Štefan nedopaluje? Prečo slušný, duševne zdravý a úspešný muž podlieha takým zjavným bludom aké prezentuje vždy, keď ide špeciálne o Fica, pričom v otázkach iných vykazuje, dajme tomu, cca celkovú príčetnosť.
Zo Štefanových bludov v súvislosti s Ficom by sa dal urobiť zoznam. Tu sú dva podstatné.
1. Kotlebovho voliča trápi najmä korupcia. Je z nej zúfalý a čím bude väčšia tým viac bude Kotleba rásť.
Čo si tak myslíte Kefalíne, že koho tak Kotleba a jeho voliči považujú za korupčnejšieho? Mečiara, Slotu, Fica, alebo takú Ivetu Radičovú? Čo? Všimli ste si Kefalíne za koho kandidoval istý Cuper a na akú kandidátku tak asi celkovo smeruje symbol čistoty Harabín? Čo si tak myslíte Kefalíne, o koľko klesol Kotleba, keď sa zistilo, že si za stranícke peniaze kúpil dom a na teplé miesta v župe dosadil svoje príbuzenstvo? Naozaj čakáme, že keď sa opýtame Kotlebovho voliča, prečo volil Kotlebu odpovie nám – preto lebo ako väčšina rasistov som biela lúza a chcem aby niekto bol na tom ešte horšie ako ja? Samozrejme Kotlebovmu voličovi vadí najviac korupcia a to najmä tá šialená korupcia tretieho sektora, ktorý platí Soroš, aby sem navozili migrantov a nastavali ďalšie domy pre parazitov.
Odkiaľ sa zobrala Štefanova priama úmera medzi voličmi Kotlebu a Ficovou korupciou je pre mňa vysvetliteľné len takto: Keby jej nebolo, bolo by ťažké argumentovať, prečo je správne nevoliť Fica. A keďže Fica všetci normálni ľudia, verní Novembru, svorne a vo všetkej slušnosti nenávidíme, čím dokazujeme, že sme úprimne a pevne verní odkazu Václava Havla, je nevyhnutné tomuto bludu veriť a považovať vládu Fica a jej korupciu za základnú príčinu Kotlebovho úspechu.
Nárast volenia iracionálnych hnutí hnevu je príznačný pre celý západný svet, nie je to nejaké špecifikum charakteristické špeciálne pre Ficovu vládu a jej korupciu. Vo Francúzsku narástla LePen, v USA bol zvolený Trump, etc… Slovensko nie je v tomto v nijako zvlášť špecifické. Príčinné spájanie nárastu Kotlebu s Ficovou vládou je úplne zjavná účelovka. A nielen to. Úplný opak je pravdou. Až s eventuálnym príchodom Sulíkovej vlády bez jasnej politickej orientácie v priestore príde veľká Kotlebova chvíľa. Je celkom pravdepodobné, že bez Kotlebu nebude po budúcich voľbách možné zostaviť vládu a bude žiadúce, aby sa ostatné strany dohodli so SMERom na nejakej opozičnej zmluve. Toto rozhodne nebude čas vhodný na spustenie antikorupčného džíhádu, ktorý očakáva Štefan. A tým sa prirodzene dostávame k bludu číslo dva.
2. Koalícia so Sulíkom ako premiérom bude schopná riešiť korupciu.
Čo si tak myslíte Kefalíne, že kto bude v tejto vysnívanej antikorupčnej vládnej koalícii okrem SAS vedenej nemeckým televíznym komikom? Sme rodina vedená Borisom Kollárom, SNS vedená Kapitánom a OĹaNO vedená Veľkým Detektorom s účtovníctvom na babkinej povale. Martin Mojžiš k tejto koalícii Štefanovej nádeje na lepšie Slovensko píše v článku s Magušinom (okrem iného aj o tom akí sme my kaviarensko fejsbukoví voliči SMERu sprostí a naivní keď si myslíme, že treba Ficovi odpustiť korupciu kvôli nejakému jadru):
„Jeden z autorov tohto textu sa pred rokom a pol, počas volebnej noci, rozprával s vysokopostaveným predstaviteľom SaS a dozvedel sa, že SaS dokáže spolupracovať vo vláde aj so SNS. Síce ich bude treba nechať trochu kradnúť, lebo takí sú, ale vo vláde bez Smeru sa to vraj bude dať ustrážiť v rozumných medziach. No, nebude. Ten, kto je z bačovania v Žiline naučený brať veľa a primitívne, v tom bude pokračovať aj na celoštátnej úrovni bez ohľadu na partnerov. „
Mimochodom moja voľba nie je akýsi mystický akt odpustenia Ficovi, je to jednoduché rozhodnutie pre najlepšiu ponuku v danom čase. Proste nevydalo, toť vše. To, že situácia vyvinula tak, že Fico nemá konkurenciu schopnú dnes riadiť štát, ktorá by ho potrestala, neznamená, že som povinný spoluvytvárať Štefanovu bohumilú ilúziu , že to tak je.
Niekto by mohol podotknúť, že ešte nevieme ako dopadne Progresívne Slovensko. Ja viem.
Najmilovanejšie zamestnanie na Slovensku ešte z čias veľkého Uhorska je referent. Vtedy sa to volalo úradník, dnes sa to volá analytik. My ostalgickí Ficovoliči si toto zamestnanie snov pamätáme z reálneho socializmu pod menom referent.
Referent je snom ľudí, ktorých základné intelektuálne nadanie spočíva vo vyhýbaní sa fyzickej práci za každú cenu. Aby toto svoje základné zameranie nejako šikovne prekryli, v rámci kampane sa ostentatívne venujú práve inak ponižujúcej fyzickej práci. Je to taká atavistická spomienka na časy nevoľníctva, ktorá u nás potrvá už len 500 rokov. Nikde inde než na Slovensku nie je predstaviteľné, aby si nádejní referenti založili stranu, ktorá do svojho čela následne hľadá nejakých politikov, ktorí majú potom zamestnať referentov na nejakom ministerstve. Doteraz strany zakladali politici, ktorí následne v rámci klasickej klientely dosadili za referentov netere a synovcov menej úspešných kolegov, aby si kúpili ich lojalitu a následne tak zabezpečili politickú stabilitu. Len v krajine našej môže sa stať z referentstva zvláštny druh náboženstva a z mladého tragickou náhodou predčasne zosnulého, predtým neznámeho ministerského úradníka, druhý Ježiš Kristus.
Hmm, čo som to vlastne chcel? Aha, už viem! Nedostanú sa do parlamentu. A keby aj, nebol to práve Štefan Hríb (z čias keď ešte mierne toleroval politickú realitu) , kto namietol na ambíciu Radičovej odstrániť korupciu, že to je príliš? Pre Radičovej vládu príliš, pre vládu s Dankom a Kollárom tak akurát. Čo k tomu dodať?
Nebol to nikto iný, než práve samotný Štefan, kto sa svojho času po tajnom rozhovore s nemeckým veľvyslancom akože strašne obával, že Merkelová nad nami už zlomila palicu a my nebudeme v jadre. Malo to byť kvôli Ficovi, lebo sa súdi kvôli kvótam. Fica sme mali logicky nenávidieť ak sme za EÚ a za jadro. Potom sa ale ukázalo, že Fico je v Berlíne pečený varený a Štefanove obavy sa zrazu rozplynuli ako para nad hrncom a zas mu je všetko jedno. Kľudne dá šancu nemeckému televíznemu komikovi, o ktorého geniálne plány s EÚ nemá záujem nikto mimo nemeckého zábavného priemyslu. Sulík samozrejme nechce ani náhodou vystúpiť z EÚ, len rovnako ako svojho času Mečiar, ktorý nechcel rozbiť štát, chce EÚ reformovať takým spôsobom, že je už teraz jasné, že okrem kurióznych diktatúriek z V4, medzi ktoré sa tým pádom vizuálne zaradíme, sa s ním o nich nebude nikto baviť.
O tom, že krehká koalícia naozajstného zlepenca, ktorého jediným ideovým lepom má byť úprimná nenávisť k Ficovi, nebude schopná poradiť si s Kotlebom, vôbec nepochybujem. Nepochybujem, že vláda Sulíka a Danka bude v permanentnej kríze, ktorá Kotlebu nevyhnutne posilní, nehovoriac o tom, že o zákaze, či rozpustení Kotlebovej strany nebude môcť byť ani reči. Spolu so stratou nádeje na hlbšie politické spojenectvo a premyslenú spoluprácu s Nemeckom a Francúzskom, aj bez ohľadu na jadro, ktorá u Sulíka nepripadá vôbec do úvahy, nezískame nekorupčný štát bez silného vplyvu oligarchov, získame len silnejúceho Kotlebu.
Riziko má zmysel len vtedy ak je vo vyhliadke reálny zisk z riskantného podnikania. Z podstúpenia rizika, ktoré navrhuje Štefan Hríb – dať šancu Sulíkovmu zlepencu – však nekuká žiadna vyhliadka na nič dobré.
Ficovi sa zhodou náhod a zrejme aj vďaka priazni vyšších síl, ktoré tajomne držia nad ním ochrannú ruku, neuveriteľne pošťastilo tak, že z pôvodného nezmyselného opakovania prázdnych rečí o stabilnej vláde, ktoré točí už roky, vlastne od začiatku svojej kariéry, stala sa, asi božím dopustením, pravda, čistá a priezračná ako víno. Stal sa symbolom a preto aj zárukou stability pre Slovensko, rovnako ako ňou je dnes Merkelová pre Nemecko. Áno možno sa na neho šťastena usmieva neoprávnene a nespravodlivo. Ale čo sa dá robiť, zrušil amnestie a len jeho korupčná, čiže Slovenská vláda jediná je schopná zaručiť nám západný osud. Možno je dnes ťažké len tak jednoducho a zrazu vzdať džihád, ktorý proti nemu novinári vedú roky a nie neoprávnene, ale tak to proste zhodou okolností vyšlo.
Alebo sa môžete tváriť , že vaša podpora Sulíka nie je čírym zúfalstvom, ale reálne premysleným rizikom – že zúfalí nie ste vy , ale všetci relatívne spokojní pragmatici okolo vás. Áno to môžete, pre vlastný pokoj duše. Otázka znie, či zachovanie tejto ilúzie – to jest ilúzie vás ako ľudí bodro sa nevzdávajúcich, romanticky bojujúcich na poníkoch proti tankom ako Poľsko v 39tom – naozaj stojí za cenu úplnej straty hodnotového ukotvenia republiky. S tým odstránením únosu štátu Sulíkom, ktorý si už roky nevie spočítať ani vlastné koliesko, to snáď nemyslíme vážne?
Inak je symptomatické, že Štefan vo svojom článku hovorí o Ficovi ako o autorovi druhého únosu štátu. Zas zabudol na Gorilu. Tam v najzaujímavejšej časti, radí Haščák Ficovi, aby si našiel svojho Palacku. Toto má byť akože originálny autor druhého únosu? Nanajvýš ak kvalitný plagiátor. Keď unášal Originál, novinári písali o tom, že korupcia sa vyrieši sama, evolučne ako v USA v 20 rokoch. Konať okamžite hneď a teraz a podliehať hystérii, treba len vtedy, keď to robí Fico. Za každú cenu.
Pokiaľ ide o odkaz Novembra, vidím to takto. Keď Štefan stál v zime na námestí, aby nám vybojoval slobodu, Fico kachličkoval. No a aj Štefan má kúpeľňu.
hogofogo-blog 